Paintings :: rudolfjanak

"Verejné kódovanie" 2017 - súčasnosť

dni

mesiace

roky

jednotlivé čísla neznamenajú v globálnom priestore nič.

28032018 . . . . . . 30012019 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

číselný kód, ktorý predurčuje k absolútnej pravde - predovšetkým k pravde daného okamihu. Tento okamih, ktorý práve vnímame nám v časopriestore odkrýva jednotlivé fázy nášho bytia. Jednoduché čísla prepojené v zázname, ktorý sa stal a je vrytý do kolektívnej pamäti ako jednoznačný bod na ose života. Deň, mesiac, rok, ktorý sa minul a zostal len ako pravdivá spomienka. Vytvorením tohto zvláštneho číselného kódu v spojení s obsahom jednotlivého diela presahujem hranice svojich možností. V zmyslovom prejave tak zachytávam autentickú príbehovosť každodennosti. Naznačený príbeh sa rozvinie až v metafyzickej rovine diváka a jemu vlastnej prirodzenosti.

Neidentifikovateľná predstava sveta, ktorá sa skrýva v nekonečnom množstve rôznych variácií a životných drám. Tento mnohovrstevnatý princíp skutočnosti nie sú len svetlo, farby a tvary, ktoré vidíme našimi očami, ale i rôzne vlny, frekvencie a častice, ktoré sú na pozadí tejto dokonalej ilúzie. Každé zdanie môže byť klamlivé, záleží len na danej skúsenosti jednotlivca a jeho schopnosti si to uvedomovať. Chuť po poznaní vždy definuje našu prirodzenosť. Každý môže veriť len tomu, čo naozaj pozná a vnútorne považuje za pravdivé. Zároveň však nerozhoduje o tom, ktorá ďalšia skúsenosť ovplyvní následujúci beh udalostí. Všetky predpokladané možnosti existujú navzájom popri sebe, ale len jedna odzrkadľuje vnímateľnú skutočnosť, ozajstný svet, ktorý v prvom rade vnímame skrz naše zmysly, ale práve tie nám zakrývajú ostatné možnosti v paralelnom čase a priestore - vnímateľné preludy našej predstavivosti. Každý pohyb, gesto či myšlienka môže spôsobiť presun v rámci priestoru, ktorý následne znamená premenu poznateľnej skúsenosti. Preto sa snažím vlastnou štylizáciou uchopiť kúsok svojej reality a napodobovať tak nielen videné, ale predovšetkým to poznané. Nejedná sa o číru ideu konkrétneho videnia, ale o trpezlivé prelínanie sa náhodnej iracionálnosti s vedomími vrstvami každodenných skúseností. Farebná textúra vypĺňa preddefinovaný obraz mojích predstáv. Zaužívané schémy narúšam, predovšetkým hľadaním kompromisov medzi náhodným a analitickým vzťahom k danej téme, ktorú chcem preniesť na plátno. Minulá minulosť a možná budúcnosť tvorená v sprítomnenom okamžiku môjho vedomia. Základom väčšiny obrazov je krajina, ktorá sa môže javiť v abstrahujúcej forme alebo v jej reálnom vyobrazení. Krajina, vyľudnená a prázdna akoby v atmosfére prichádzajúcej apokalypsy alebo na druhej strane s "človekom", ktorý svojou snahou kultivovať ju, devastuje nielen prírodu, ale i vlastnú prirodzenosť. Pracujem systematicky v ucelených kolekciach, ktoré vypovedajú o akatuálnom rozpoložení mojich myšlienkových pochodov. Jednotlivé série na seba nadväzujú a posúvajú nielen obsahové uchopenie, ale i formálne vyjadrenie. "Prázdne priestory" - "niečo medzi nebom a zemou" - "adorácia moci" - "terárium" - "verejné kódovanie" rozprávajú o tom istom, ale formálne vždy iným spôsobom. Niektoré symboly a prvky opakujem alebo vedome výpúšťam. Spoločným menovateľom celej tvorby je i paradigma života a smrti, hypotéza multiplicitného univerza a samotná absurdnosť bytia. Ikonické napätie vzniká vždy vedomým použitím princípu vrstvenia a to nielen v obsahu, ale i forme. Kresba je základ prvotnej myšlienky, ktorá predurčuje ďaľší vývoj samotného obrazu. Topografia vlastnej imaginácie sa tak stáva jej reálnym obrazom. V mojej maľbe mi ide predovšetkým o zachytenie syntézy vizuálne rozumového zážitku s iracionálnymi pocitmi, ktoré sú všakdôležité v každodennej hre prežitia. Surreálno-expresívna estetika prerozprávaná vlastným príbehom maľby, keď jej základným princípom je jednoduchá nutnosť tvoriť.

"Public encoding" 2017 - present

days

months

years

in the global space, numbers as themselves do mean nothing.

28032018 . . . . . . 30012019 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Numeric code that predetermines to the absolute truth - especially to the truth of the moment. The moment that we perceive now reveals to us, in the space-time, particular phases of our being. Simple numbers interconnected in the record that became once and is written in our collective memory as a clear-cut point on the axis of life. The day, the month, the year, which passed, remained only as the true reminiscence. By creation of this unique numeric code in connection with the content of particular work of art, I exceed the limits of my capabilities. This way, I capture the authentic narration in the sensory expression. Implicated narration unfolds in the metaphysical plane of the viewer and in the nature of his own.

Unidentifiable concept of the world, which is hidden in the infinite quantity of diverse variations and life drama. The multilayered principal of our reality does not consist only of the light, colors and shapes that we are able to perceive with our eyes, but also of the different waves, frequencies and elements on the background of this perfect illusion. All appearances can be deceptive, it all depends on the experience of individuals and their capability of being aware of it. Taste for knowledge always define our naturalness. Everyone can believe only those things, which he truly knows and internally considers them being truthful. At the same time, humans do not decide which future experience could affect the subsequent course of events. All supposed possibilities exist mutually next to each other, but just the only one reflects perceptible reality, the true world, which we perceive with our senses in the first place. However, the same senses hide all the other possibilities of parallel time and space - perceptible phantoms of our imagination. Every move, gesture or thought can cause movement inside the space that can consequently change the cognizable experience. Therefore, I am trying to capture pieces of my reality with my own stylization and imitate this way not only the seen, but also the known. It is not about the pure idea of concrete vision, but about the patient blend of random irrationality with consciousness of layers of everyday experiences. Color texture fulfils pre-defined picture of my fantasies. I am disrupting the established schemes mostly by searching for the compromises between random and analytical relationship to the given theme I am willing to transfer on the canvas. The passed past and possible future formed in the present moment of my consciousness.

The basis of most of my paintings is a landscape, which may appear in the abstracted form or in its realistic image. It is the desolated and empty landscape as if in the atmosphere of coming apocalypse, or on the other hand, the landscape with "a human", who in his effort to cultivate it destroys not only the nature, but also his own naturalness. I am working systematically, in compacted collections, which are the evidences of my actual state of mind. Particular series are connected to one another and are shifting not only content grasp but also formal expression. "Empty Spaces" - "something between heaven and earth" - adoration of power" - "terrarium" - "public encoding" are telling the same stories, but always in the formally different way. I am using some symbols and elements all the time or consciously releasing them. The common nominator of my whole production is the paradigm of life and death, hypothesis of multiplicity and the absurdity of life being. Iconic tension always arises from the conscious use of the layering principle, not only in the content but also in the form. Drawing is the foundation of the original idea, which predetermines the further development of the painting itself. Topography of my own imagination becomes thus its real picture. In my paintings, I am mainly trying to capture the synthesis of visually intellectual experience with irrational feelings, which are so important in the everyday survival game. Surreal-expressive aesthetics told by the story of the painting, when its basic principle is the simple need to create.

Terárium 2017 / Terrarium 2017

Terárium sa môže javiť ako umelý objekt s kúskom živého. Skutočnosť väznená v uzavretom priestore ako naše odcudzenie sa od prírody a neustála devastácia vlastnej prirodzenosti. Každý priestor je však príležitosťou a určitým stupňom voľnosti. Pre mňa je "terárium" symbolom ohraničeného sveta vlastných skúseností a určitým výkladom poznania, ktorý má tendenciu neustále sa transformovať a vyvíjať v závislosti na danom priestore a čase. Obrazy postáv a zvierat sú v prenesenom význame len archetypálnou pamäťou, ktorá je vsadená do vykonštruovanej a pustej krajiny. Surreálnosť obrazov je podmienená samotným základom mojej imaginácie, ktorú formujem svojvoľne a bez predsudkov k danej téme. Vedomým použitím princípu vrstvenia rôznych východísk (spomienky, staršie skice, fotografie) hľadám vlastnú identitu. Neprekonateľná túžba v procese hľadania odzrkadľuje moju prirodzenosť, ktorá sa ukazuje v napätí svojich možností a stáva sa tak hmotnou vecou vo vzťahu spontánnosti a tvaru vyobrazovaného priestoru. Práve preto u mňa "terárium" nepojednáva o priestorovom väzení, ale o vedomej voľnosti, a to vo všetkých štruktúrach, forme i obsahu. O sebaurčujúcej slobode, ktorá nepodlieha manierom súčasnosti. Nejedná sa o povrchné klišé, ale o vlastné zážitky, ktoré priamo súvisia s mojím bojom s rakovinou. Je to prirodzený vzťah medzi skúsenosťou a vnímateľným poznaním. Tento proces hľadania pojednáva o rôznych možnostiach zobrazenia "prežitého". Vizualizujem tak vlastné emočné napätie v danom čase. Spojením abstraktnej formálnosti s reálnou skutočnosťou vzniká prirodzená spoveď, ktorá nie je len bezbrehou estetizáciou každodennosti, ale i zrkadlom mňa samotného. Výber obrazov je z posledného obdobia (od roku 2016 po súčasnosť) a definuje moje subjektívne "terárium", môj uzavretý svet pocitov a myšlienok, ktoré až terapeutickým spôsobom prenášam na plátno, preglejku či papier. Rukopis je odrazom fyzickej sily a vnáša tak do jednotlivých obrazov danú rozmanitosť. Toto priznanie nesmeruje k ľútosti pozorovateľa, ale má za úlohu poukázať na odlišnú skúsenosť každého z nás.

Terrarium

Terrarium might be seen as a synthetical object with a little piece of living. The reality imprisoned in a closed up space as our alienation from nature and constant devastation of our own naturalness. However, every space could be an opportunity and specific stage of liberty. For me, the "terrarium" is a symbol of limited world of my own experiences and certain explanation of knowledge, which has a tendency of never ending transformation and development, depending on given space and time. Pictures of human beings and animals represent metaphorically only archetypal memory, imbedded into constructed and desolated landscape. Surreality of paintings is dependent on the very basics of my imagination, which I form on autonomous principles and without prejudices to the theme. I am looking for my own identity through the conscious usage of lamination principles of different resources (memories, older sketches, photographs). The irresistible desire in the process of seeking reflects my naturalness, which is then shown in the tension of its own possibilities, and therefore becomes a material thing in the relationship of spontaneity and shape of pictured space. This is the reason why, for me, "terrarium" is not about imprisoned space, but it is about conscious liberty in each of its structure, form and content. It is about self-determinated freedom that does not depend on present manners. There is not any superficial cliché in it, but only my own experiences directly connected with my fight with cancer. It is a natural relationship between acquaintance and perceptible knowledge. This finding process reflects different possibilities of picturing "the lived". Thus I can visualize my own emotional tensions during certain time. There originates the natural confession, in a connection of abstract formality with objective reality, which does not only stand for pointless aesthetics of everyday life. The selection of paintings comes from the last period of time (from 2016 till the present) and defines my subjective "terrarium", my enclosed world of feelings and thoughts, which I put on the canvas, plywood and paper, in almost a therapeutical form. This writing reflects the physical power in given moment and that way it brings the diversity into each and every painting. This confession does not tend to the sorrow of the observer, but it should refer to the different experience of every human being.

p.r. - po rakovine 2016

Nový cyklus obrazov s názvom p.r. - po rakovine súvisí priamo s mojou diagnostikou choroby a jej následnej dlhodobej liečby. Jedná sa o diela, ktoré vznikali a naďalej vnikajú bezprostredne počas náročného boja s chorobou. Nejde o žiadne morálne klišé, ktoré má hrať na city pozorovateľa, ale predovšetkým o úprimnú a prirodzenú spoveď autora, ktorého tvorbu priamo ovplyvnila daná skutočnosť. Námety, technika i rozmery obrazov sú prepojené s danou fyzickou silou v momente vzniku pod účinkami chemoterapie. V žiadnom prípade nejde o prvoplánový príbeh trpiteľa, ale vlastnú terapiu, ktorá autenticky odzrkadľuje všetky psychické i fyzické strasti / slasti počas celého procesu liečenia. Každý jeden obraz tak zachytáva nielen jedinečnú spomienku daných momentov, ale predovšetkým poukazuje na radosť z maľby.

a.c. - after cancer 2016

New painting series called a.c. - after cancer - relates to my diagnosis of disease and its resulting long-term treatment. It is a collection of works created and still being created imminently during that difficult fight with cancer. Any moral cliché, which should have affected feelings of the observer, should not be seen in my work. Conversely, it is mostly an honest and natural confession of the author, whose work was directly influenced by certain situation. Motives, techniques and dimensions of the paintings came out of my real physical power in the moment of creation, under the impact of the chemotherapy. It is certainly not any superficial story of a martyr, but it is my own therapy, which authentically displays all psychical and physical issues, both good and bad, during whole process of treatment. Each one of the paintings captures in itself not only unique memory of those certain moments, but mostly they show the enjoyment from painting.

Adorácia moci 2015 / Adoration of Power 2015

Ľudia od najstarších dôb vkladali svoju imagináciu do vizuálneho zobrazovania vlastnej skutočnosti a vyjadrovali ju kresbou, maľbou alebo modelovaním. Reagovali tak nielen na pohyb skutočnosti, ale predovšetkým tvorili dielo, ktorým zaisťovali svoju vlastnú existenciu a kultúrnosť celej spoločnosti. Odjakživa sa v spojení tvorivosti a myslenia človeka odzrkadľuje uvedomovanie si vlastnej podstaty a celého vesmíru. I ja na seba beriem zodpovednosť vyobrazovať tento nekonečný priestor. Priestor, nielen reálny v krajine, iracionálny v myšlienke, ale i priestor samotnej ľudskej prirodzenosti. Jedná sa o prirodzenosť, ktorá sa ukazuje v napätí svojich možností, a ktorá sa stáva hmotnou vecou vo vzťahu spontánnosti a tvaru vyobrazovaného priestoru. Tým, že človek devastuje tento svoj životný priestor, devastuje zároveň i hmotu prirodzenosti. Hmotu, ktorá vypĺňa jednotlivé prefabrikované diely našej každodennej reality. Človek je schopný natoľko devastovať všetko prirodzené len na základe svojich mocenských potrieb, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje i v spôsobe, akým ochotne a nevedome podlieha samotnej adorácii moci. Napriek tomu vedome očakáva neustály vplyv nadprirodzenej sily. Preto jednotlivá identita živej bytosti "Pižďucha" je určitou kontinuitou v procese tvarových premien, ale i kontinuitou v zápase o prežitie. Celým obsahom mojej tvorby je tak hľadanie tejto prirodzenosti v priestore, hľadanie identity človeka - pižďucha a jeho začlenenie sa do štruktúr umelého systému spoločnosti. Jedná sa o poslanie, ktoré nepotrebuje veľký komentár, vždy ide o intenzívny čas môjho/vášho vedomia. Nejedná sa o bezbrehé moralizovanie, ale o zachytenie a pomenovanie daného stavu. V tomto cykle vedome prepájam racionálne skúsenosti videného s expresívnym gestom môjho vnútorného sveta. Čiže už počas skicovania a prípravy na výsledný obraz generujem vzniknuté ikonické napätie, predovšetkým vo vedomom použití princípu vrstvenia a spájania. Ako východiská pre svoju maľbu využívam obrazy reality, či už z fotografie alebo skutočného vizuálneho zážitku, avšak vždy pretvárané vlastnou imagináciou, ktorá v konečnom pojatí charakterizuje moju vnútornú potrebu.

Adoration of Power 2015

From the ancient times, people put their imagination into visualizing of their own reality and they expressed it by drawing, painting or modeling. It was their reaction not only on movement of reality, but at the first place they created art that should ensure their own existence and cultural aspect of the whole community. The connection of human creativity and thinking has always reflected awareness of self and of the whole universe. I too take responsibility to express this endless space. It is not only real space in the landscape, nor irrational space of the thoughts, but it is the space of human nature itself. This is the nature, shown in the tension of its own possibilities, which becomes material in the relation of spontaneity and shape of portrayed space. By devastation of its own living space human devastates also the substance of nature. This substance fills up single pre-fabricated parts of our daily reality. The human being capacity of destroying all natural is based only on its own power needs, which is in the end reflected also in the way of its own willing and unconscious submission to adoration of power. Despite of this, human being is consciously expecting constant influence of supernatural power. The single identity of living creature "Pižďuch" is therefore something of continuity in the process of changing forms, and also in the battle for life. The pure essence of my work is thus searching of this nature in the space, searching of the human identity - "Pižďuch" and of its integration into structures of unnatural society system. It is a mission that does not need much of a description, because there is always the intensive time of mine / yours consciousness involved. My work is not about endless moralizing, but it is of capturing and naming of the given condition. In this very cycle I consciously connect rational experiences of the seen with expressive gesture of my own inner world. Thus from the sketching and preparing for the final work - painting I generate created iconic tense, mostly in conscious using of layering and connecting principle. I use pictures of reality - either from photography or from real visual experience - transformed by my own imagination that in the final conception characterizes my inner need, as the basis of my painting.

Prázdne priestory 2013 / Empty spaces 2013

Pomerne často sa vyjadrujeme o svete ako o nejakom priestore, v ktorom sa bezprostredne nachádzame. V skutočnosti však môže ísť o možnosť zmien a možnosť premien. Je to vzťah medzi dvomi poľami, a to pevným (priestor) a pohyblivým (čas). Vzťah medzi stálym a nestálym. Mojou snahou je uchopiť definitívnosť nemenného a neurčitosť premenlivého. Každé takéto uchopenie "prirodzenosti" sa stáva určitým výkladom priestoru, ku ktorému táto prirodzenosť patrí, a tým je zároveň súčasťou subjektívneho výkladu sveta. Topografia reálneho priestoru tak dostáva existenciálny rozmer. Cyklus s názvom "Prázdne priestory" koncipujem ako zamyslenie sa nad prirodzenosťou človeka a priestoru, ktorý si okolo seba vytvára a následne s ním pracuje, pretvára ho, až nakoniec ho nechá zdevastovať ako svojím jednaním, tak aj pôsobením času.

Prázdne priestory preto nie sú len súčasťou priestoru, v ktorom sa nachádzame. Sú aj v miestach okolo nás, z ktorých sa vytratila ľudskosť a zostali len spomienky a materiálne fragmenty vypovedajúce o dávnej prítomnosti človeka. Tieto prázdne priestory však máme aj sami v sebe.
Môj osobný vzťah k voľbe "prázdneho priestoru" ako témy súvisí s potrebou jedinca včleniť sa do konkrétneho reálneho priestoru, do konkrétnej štruktúry našej súčasnej spoločnosti. Zápas ľudskej prirodzenosti o svoje miesto vo svete, vnímam ako hľadanie miesta vo vzťahoch sveta. Hľadanie tohto miesta vedie k opusteniu tých priestorov, ktoré pre človeka stratili význam.
Preto moje prázdne priestory sú predovšetkým a hlavne prázdne významovo. Nie sú bez zmyslu preto, že sú "ľudsky prázdne". Nachádza sa v nich obrovské množstvo rôznych artefaktov, ktoré dosvedčujú ich minulú plnohodnotnosť, ale prázdne sa nám javia preto, že nenesú žiadny význam a nepamätáme si, že nejaký význam boli schopné kedykoľvek niesť. Tieto priestory sa stali prázdnymi tak, že človek zrušil ich primárny význam a nepriradil im žiadny sekundárny význam. Takto zbavené významu začali priestory degradovať a stali sa iba zdevastovanými pamätníkmi ľudskej neschopnosti a nezáujmu o vlastný životný priestor. Každý človek má v hlave zakódovanú určitú mapu, po ktorej sa presúva, a takýmto miestam sa vyhýba. Preto prázdne miesta sú hlavne tie, do ktorých človek nevstupuje, v ktorých by sa cítil stratený, zraniteľný, prekvapený, vyvedený z miery zo situácií, ktoré by tam mohli nastať alebo nedaj bože vystavený pohľadom "iných" . . . Ide o priestory, ktoré máme zakódované v našej kolektívnej pamäti vďaka ich prvotným významom, ale keďže tento význam už nenesú, sú akoby odcudzené prirodzenosti, nášmu reálnemu svetu.
Kódovanie vlastnej pamäti pretváram v obsahu, ktorý osciluje medzi nostalgickou spomienkou a manipulovanou predstavou možnej budúcnosti. Tento zdvojený obsah môže byť síce v rozpore s hlavnou líniou významu, ale na druhú stranu mi dáva nekonečnú slobodu ako pracovať s výrazom obrazu a jeho formálnou stránkou. Narúšaním zaužívaných schém a následným vrstvením sa snažím podporiť rukopis, ktorý vždy prispôsobujem danému námetu v obraze. Mojou snahou nie je bezbrehá estetizácia každodennosti, ale predovšetkým vyjadrenie , že prekračovanie predmetného môže i dnes hravým spôsobom zabezpečiť kvalitný vizuálny zážitok. V tradičnej maľbe nachádzam vlastnú estetiku. Jej základom nie je nič menšie ako farba, svetlo a výraz, ktorý sa otvorene, ale pritom latentne pohráva s pôvodným remeslom.
Maľovanie je u mňa bezprostredne spojené s vlastnou sebareflexiou - maľujem, teda som.

"Verejné kódovanie_ruiny_2023" / "Public encoding_ruins_2023"

"Verejné kódovanie_ruiny_2022" / "Public encoding_ruins_2022"

"Verejné kódovanie_žena" 2021 / "Public encoding_woman" 2021

"Verejné kódovanie_žena" 2020 / "Public encoding_woman" 2020

"Verejné kódovanie" 2020 / "Public encoding" 2020

"Verejné kódovanie" 2019 / "Public encoding" 2019

"Verejné kódovanie" 2018 / "Public encoding" 2018

"Verejné kódovanie" 2017 / "Public encoding" 2017

Terárium 2016 / Terrarium 2016

p.r. - po rakovine 2016 / a.c. - after cancer 2016

Adorácia moci 2014 / Adoration of Power 2014

Niečo medzi nebom a zemou 2014 / Something between heaven and earth 2014

Prázdne priestory 2013 / Empty spaces 2013

Prázdne priestory 2012 / Empty spaces 2012

2011

2010

2009

2008

2007

2006

2005

2004