"Verejné kódovanie" 2017 - súčasnosť
dni
mesiace
roky
jednotlivé čísla neznamenajú v globálnom priestore nič.
28032018 . . . . . . 30012019 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
číselný kód, ktorý predurčuje k absolútnej pravde - predovšetkým k pravde daného okamihu. Tento okamih, ktorý práve vnímame nám v časopriestore odkrýva jednotlivé fázy nášho bytia. Jednoduché čísla prepojené v zázname, ktorý sa stal a je vrytý do kolektívnej pamäti ako jednoznačný bod na ose života. Deň, mesiac, rok, ktorý sa minul a zostal len ako pravdivá spomienka. Vytvorením tohto zvláštneho číselného kódu v spojení s obsahom jednotlivého diela presahujem hranice svojich možností. V zmyslovom prejave tak zachytávam autentickú príbehovosť každodennosti. Naznačený príbeh sa rozvinie až v metafyzickej rovine diváka a jemu vlastnej prirodzenosti.
Neidentifikovateľná predstava sveta, ktorá sa skrýva v nekonečnom množstve rôznych variácií a životných drám. Tento mnohovrstevnatý princíp skutočnosti nie sú len svetlo, farby a tvary, ktoré vidíme našimi očami, ale i rôzne vlny, frekvencie a častice, ktoré sú na pozadí tejto dokonalej ilúzie. Každé zdanie môže byť klamlivé, záleží len na danej skúsenosti jednotlivca a jeho schopnosti si to uvedomovať. Chuť po poznaní vždy definuje našu prirodzenosť. Každý môže veriť len tomu, čo naozaj pozná a vnútorne považuje za pravdivé. Zároveň však nerozhoduje o tom, ktorá ďalšia skúsenosť ovplyvní následujúci beh udalostí. Všetky predpokladané možnosti existujú navzájom popri sebe, ale len jedna odzrkadľuje vnímateľnú skutočnosť, ozajstný svet, ktorý v prvom rade vnímame skrz naše zmysly, ale práve tie nám zakrývajú ostatné možnosti v paralelnom čase a priestore - vnímateľné preludy našej predstavivosti. Každý pohyb, gesto či myšlienka môže spôsobiť presun v rámci priestoru, ktorý následne znamená premenu poznateľnej skúsenosti. Preto sa snažím vlastnou štylizáciou uchopiť kúsok svojej reality a napodobovať tak nielen videné, ale predovšetkým to poznané. Nejedná sa o číru ideu konkrétneho videnia, ale o trpezlivé prelínanie sa náhodnej iracionálnosti s vedomími vrstvami každodenných skúseností. Farebná textúra vypĺňa preddefinovaný obraz mojích predstáv. Zaužívané schémy narúšam, predovšetkým hľadaním kompromisov medzi náhodným a analitickým vzťahom k danej téme, ktorú chcem preniesť na plátno. Minulá minulosť a možná budúcnosť tvorená v sprítomnenom okamžiku môjho vedomia. Základom väčšiny obrazov je krajina, ktorá sa môže javiť v abstrahujúcej forme alebo v jej reálnom vyobrazení. Krajina, vyľudnená a prázdna akoby v atmosfére prichádzajúcej apokalypsy alebo na druhej strane s "človekom", ktorý svojou snahou kultivovať ju, devastuje nielen prírodu, ale i vlastnú prirodzenosť. Pracujem systematicky v ucelených kolekciach, ktoré vypovedajú o akatuálnom rozpoložení mojich myšlienkových pochodov. Jednotlivé série na seba nadväzujú a posúvajú nielen obsahové uchopenie, ale i formálne vyjadrenie. "Prázdne priestory" - "niečo medzi nebom a zemou" - "adorácia moci" - "terárium" - "verejné kódovanie" rozprávajú o tom istom, ale formálne vždy iným spôsobom. Niektoré symboly a prvky opakujem alebo vedome výpúšťam. Spoločným menovateľom celej tvorby je i paradigma života a smrti, hypotéza multiplicitného univerza a samotná absurdnosť bytia. Ikonické napätie vzniká vždy vedomým použitím princípu vrstvenia a to nielen v obsahu, ale i forme. Kresba je základ prvotnej myšlienky, ktorá predurčuje ďaľší vývoj samotného obrazu. Topografia vlastnej imaginácie sa tak stáva jej reálnym obrazom. V mojej maľbe mi ide predovšetkým o zachytenie syntézy vizuálne rozumového zážitku s iracionálnymi pocitmi, ktoré sú však dôležité v každodennej hre prežitia. Surreálno-expresívna estetika prerozprávaná vlastným príbehom maľby, keď jej základným princípom je jednoduchá nutnosť tvoriť.
"Public encoding" 2017 - present
days
months
years
in the global space, numbers as themselves do mean nothing.
28032018 . . . . . . 30012019 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Numeric code that predetermines to the absolute truth - especially to the truth of the moment. The moment that we perceive now reveals to us, in the space-time, particular phases of our being. Simple numbers interconnected in the record that became once and is written in our collective memory as a clear-cut point on the axis of life. The day, the month, the year, which passed, remained only as the true reminiscence. By creation of this unique numeric code in connection with the content of particular work of art, I exceed the limits of my capabilities. This way, I capture the authentic narration in the sensory expression. Implicated narration unfolds in the metaphysical plane of the viewer and in the nature of his own.
Unidentifiable concept of the world, which is hidden in the infinite quantity of diverse variations and life drama. The multilayered principal of our reality does not consist only of the light, colors and shapes that we are able to perceive with our eyes, but also of the different waves, frequencies and elements on the background of this perfect illusion. All appearances can be deceptive, it all depends on the experience of individuals and their capability of being aware of it. Taste for knowledge always define our naturalness. Everyone can believe only those things, which he truly knows and internally considers them being truthful. At the same time, humans do not decide which future experience could affect the subsequent course of events. All supposed possibilities exist mutually next to each other, but just the only one reflects perceptible reality, the true world, which we perceive with our senses in the first place. However, the same senses hide all the other possibilities of parallel time and space - perceptible phantoms of our imagination. Every move, gesture or thought can cause movement inside the space that can consequently change the cognizable experience. Therefore, I am trying to capture pieces of my reality with my own stylization and imitate this way not only the seen, but also the known. It is not about the pure idea of concrete vision, but about the patient blend of random irrationality with consciousness of layers of everyday experiences. Color texture fulfils pre-defined picture of my fantasies. I am disrupting the established schemes mostly by searching for the compromises between random and analytical relationship to the given theme I am willing to transfer on the canvas. The passed past and possible future formed in the present moment of my consciousness.
The basis of most of my paintings is a landscape, which may appear in the abstracted form or in its realistic image. It is the desolated and empty landscape as if in the atmosphere of coming apocalypse, or on the other hand, the landscape with "a human", who in his effort to cultivate it destroys not only the nature, but also his own naturalness. I am working systematically, in compacted collections, which are the evidences of my actual state of mind. Particular series are connected to one another and are shifting not only content grasp but also formal expression. "Empty Spaces" - "something between heaven and earth" - adoration of power" - "terrarium" - "public encoding" are telling the same stories, but always in the formally different way. I am using some symbols and elements all the time or consciously releasing them. The common nominator of my whole production is the paradigm of life and death, hypothesis of multiplicity and the absurdity of life being. Iconic tension always arises from the conscious use of the layering principle, not only in the content but also in the form. Drawing is the foundation of the original idea, which predetermines the further development of the painting itself. Topography of my own imagination becomes thus its real picture. In my paintings, I am mainly trying to capture the synthesis of visually intellectual experience with irrational feelings, which are so important in the everyday survival game. Surreal-expressive aesthetics told by the story of the painting, when its basic principle is the simple need to create.